eKnižnica

Internetová čitáreň

Jesenský, Janko: Malomestské rozprávky

Kapitola 3. Výborník

« predchádzajúca strana :: 1 / 6 :: ďaľšia strana »

.

Pán majster Dionýzius Ježo nebol len jednoduchým čižmárom, ale aj členom slávneho obecného výboru. Zametal síce na rozkaz ženy aj pred svojím domom, ale bol hrdým, že môže zametať všade. Napríklad z mestského hostinca vytekal kanál. Celý rínok smrdí. Keby chcel, mohol by pozdvihnúť slovo proti tomu. Hostinský to dobre vie, a preto mu je kamarátom. Vždy mu odmeria, jak sa patrí. Vody do vína neprileje. Vždy sa bojí jeho slova. To je to. Nuž a ruka ruku umýva. Kvôli kamarátstvu čuší. Keď smrdí, nech smrdí. Nech druhých bolí hlava. . . Alebo len slovko by ho stálo, a richtár by bol hore nohami. Povedzme si len maličkosť. Povedzme o gazdovaní s petrolejom. Päť lámp je v našom mestečku a nikdy nesvietia. Koľkože sa prijalo v preliminári? Akože znely účty na osvetlenie? Kedy a koľko ráz sa svietilo? Kdeže je ten petrolej? Ha? A keď sa ním v meste nesvieti, ktože ním osvetľuje? Hm? Nuž ale richtár mu je tiež vždy dobrým. Čo jeden mestský oldomáš, vždy ho zavolá. Čo by sa on za prsty ťahal s ním? Keď je druhým dobrý, jemu je ešte lepší. Ale je pravda, že keby pán majster Ježo chcel, nebolo by v obci ani polgárky. Pravda, kto je múdry, nebude nikdy proti školám a proti vývinu mestečka. Všetci sa naučíme po „uhorsky". To je prvé. A keď toto nastane, ký čert rozpozná majstra Ježu od veľkomožného slúžneho Čillagošiho. Len tá reč ich delí. Rozum, manýr jednaký. S profesormi a ich famíliami sa navalí do mesta ľudí a peňazí. To je druhé. Blata v meste hrúza, budú sa lepšie míňať, keď nie iné, aspoň čižmy. Peňazí má síce — ale len bitky je dosť. A potom, potom. . . Nuž ale hlavná vec je reč. Každý si má svoje preddomie vyložiť kameňmi, aby aj keď je blato, bolo sucho. Toto sa už pánu majstrovi nepáčilo. Keď je sucho, netreba trotoáru, a keď je blato, pľušť, nečas, aj ten vrabec sa uchýli pod strechu. Nech každý čaká, kým sa vyjasní. A ten, ktorý musí, nech príde k nemu, k pánu majstrovi. Dá mu čižmy po hrdlo a lacno. Nie sú na to čižmy, aby sa nenosily. Ako to slnce, dážď, hrmavica, chumeľ, tak aj čižmy sú od Pána Boha. Na to dal Pán Boh rozumu, aby sme sa pred nehodami mohli brániť. Preto vieme, kedy treba chodiť v črieviciach a kedy v čižmách. Čižmy a nie trotoár. Dosiaľ sme boli bez neho, budeme aj naďalej. „Neodhlasujeme! Apelujeme!" určil pán majster. Návrh len-len že neprepadol. Ale keď pán notár Žilinský vstal a složiac okuliare vysvetlil, že je dlažba potrebná ako kus chleba preto, aby sme sa nepotopili, keď je blato, a aby sme sa nevydusili, keď je prach, a keď na to aj pán richtár prikývol, uznali všetci aj pán majster, že už takto áno, to sa rozumie, je vec potrebná. Mnohí zakričali aj „ílien!" Ale je pravda, že keby bol pán majster chcel, návrh prepadne ako panslávsky kandidát.


« predchádzajúca strana :: 1 / 6 :: ďaľšia strana »