eKnižnica

Internetová čitáreň

Jesenský, Janko: Malomestské rozprávky

Kapitola 4. Večera

« predchádzajúca strana :: 1 / 7 :: ďaľšia strana »

.

Advokát dr. Ján Čurida sedel pri svojom písacom stolíku ešte bez píšem, lebo sa len nedávno osadil v mestečku. Bolo jedenásť hodín pred obedom a rozmýšľal, čo by bolo príjemné? Príjemné by bolo všeličo. Príjemné by bolo ísť na pohárik piva, ale trafí prísť klient. Nikoho nenájde, Odíde. Hotová škoda. Príjemné by bolo písať žalobu, ale takej ešte nemá. Omnoho príjemnejšie by bolo, keby tak niekto prišiel a poprosil ho, aby prijal 1000 korún preddavku na budúcu advokátsku prácu. Ale najpríjemnejšie by bolo, keby tak proti nemu sedela slečna Želmírka Silnická, dcéra direktora Priemyselnej banky, účastinárskej spoločnosti, a on by jej mohol diktovať:

„Slávny okresný súd! Juraj Čečina, mlynár, obyvateľ tunajší, mi je titulom pôžičky dlžen 10.000 korún ..." Bola by aj žaloba, aj žena, a tá žena by sa menovala Želmíra Silnická. Táto je dcérou direktora banky. V bankách sú peniaze. Bol by tedy iste aj akýsi preddavok. Ale keby aj tá čečinovská žaloba nebola, len keby sa teraz dvere otvorily a prišla by ho volať na obed pani doktorka Želmíra Čuridová, rodená Silnická. Jeho, Čuridu, ako svojho muža, Ona, Želmíra, ako jeho žena. A oni by spolu obedovali ...

Takto rozmýšľal pán doktor, keď sa dvere naozaj otvorily.

Do kancelárie vošiel bruchatý, asi šesťdesiatročný človek s červenou, vyholenou tvárou, chumáčovým obočím a s veľkým mäsitým nosom. Oblečený bol do ošúchaného kávového zimníka, obšitého čiernymi šnúrami po krajoch, s bočným vreckom na pravej strane, Z toho vrecka mu trčal dlhý pipasár s obhryzenou čutorkou a s červenými kvastľami. Na bruchu kolembal sa na zelených šnúrach cez krk prehodených starý, žltkavý, miestami vyplznutý jágerský muf, ktorý slúžil namiesto rukavičiek.

Hrabú tŕňovú palicu aj s plochým zelenkavým klobúkom složil do kúta a prešiel rozvážne k advokátovi, podávajúc mu ruku.

— Andrej Škereň, — predstavil sa, — učiteľ na odpočinku. Tunajší mešťan.

— Dr. Čurida. Čím môžem slúžiť?

— V právnej záležitosti som prišiel.

— Prosím.

— Chcem sa so ženou rozsobášiť.

— Prečo?

— Dovoľte, aby som si sadol. Musím vám celú vec rozložiť. To vyžaduje času. História tridsať rokov.

— Rozsobáš, — myslel si Čurida, — interesantné ... — Ráčte si sem ku mne. Počúvam, — povedal nahlas.

— Idem ako ku spovedi. Chcem všetko povedať od A po Z. Prosím vás, pán doktor, ako som už povedal, som Škereň a ženil som sa pred tridsiatimi rokmi. Na svadobnej večeri bola aj pečená kačka s majoránikom a gaštanové pyré . . .


« predchádzajúca strana :: 1 / 7 :: ďaľšia strana »