eKnižnica

Internetová čitáreň

Jesenský, Janko: Malomestské rozprávky

Kapitola 5. Doktor

« predchádzajúca strana :: 1 / 4 :: ďaľšia strana »

.

V našom meste usadil sa nový hodinár. Nad malý mriežkový oblok nízkeho domu dal si krásnu veľkú tabuľu. „Sásik János, órás." U vchodu vystrčil čosi takého ako hodiny a do miestnych novín dal, že stojí k službám vďačnému obecenstvu. Ale obecenstvo nijako nechcelo sa upozorniť krásnou firmou. Pán Sásik odhodlal sa urobiť v malom okienku výklad, a hľa, ľudia počali postávať a obzerať si vyložené veci. Mal síce v ňom len sopár strieborných hodiniek, dve zaprášené zaušnice s červenými sklíčkami, štyri obšúchané prstene a jednu zápalkovú škatuľku. Ako sa táto dostala do výkladu, nevedno, ale fakt je, že ľudia nielen postávali pred výkladom, ale počali sa zaujímať o pána majstra.

Pán Sásik bol útlej trošku zohnutej postavy s veľkou hlavou a širokou, bledou tvárou. Fúzy pristrihoval po anglicky a keď vychádzal, vždy sa hodil do dlhého salónového kabáta a priviazal si pod bradu červenú mašľu, natiahol žlté, vždy nové rukavičky a brával so sebou tenkú paličku. Keď kráčal, pyšno dvíhal hlavu dohora, pozrel do ďaleká a znovu ju spúšťal, akosi na pravé plece, rukami rozháňal alebo mal jednu vo vrecku a druhou medzi prstami krútil tenkou paličkou raz na jednu, raz na druhú stranu. Hovoril maďarsky, ale tak, že ho Maďari nerozumeli. Zriedka kedy zabŕdol do slovenčiny. Aj to len vtedy, keď ho nejaký „sprosták" nemohol pochopiť. Pánom sa líškal a stŕhal klobúk pred nimi zďaleka.

Trápilo ho iba jedno. Nemohol nijako svojmu osudu odpustiť, že je len jednoduchým hodinárom. Má panské zvyky. Je veru dosť múdry, a predsa musí nie rozumom, ale rukami pracovať. Preto keď len mohol, zatajil svoje remeslo, a kde ho nepoznali, vydal sa za stoličného pisára alebo inakšieho úradníka. Vyhľadával panskejšie spoločnosti. Ľudia jemu rovní zdali sa mu, ako sa to u nás hovorí, „chrapúnmi". Takými akýmisi neumytými, neohrabanými, bez spôsobov a každý z nich bol podľa pána majstra „mechom udretý".

Nenadarmo vraví príslovie, aby šuster sedel na svojej trojnohe. Pánu Sásikovi sa raz veľmi zle povodilo, že sa hanbil za svoju materčinu a za svoje remeslo.

Mal byť akýsi fašiangový bál. Pán Sásik sa zpočiatku nijako nevedel rozhodnúť, či sa má zúčastniť na ňom.

— Predstavím sa ako hodinár — myslel si — ani pes sa o mňa neobzrie, nie to dámy. Každá by ovesila nos a povedala: „Netancujem." A to preto, že nemám pred menom ani ,,gr." ani „br." ani „,hr." ani „dr."


« predchádzajúca strana :: 1 / 4 :: ďaľšia strana »