eKnižnica

Internetová čitáreň

Jesenský, Janko: Malomestské rozprávky

Kapitola 7. Vádium (Skutočnosť)

« predchádzajúca strana :: 1 / 5 :: ďaľšia strana »

.

Licitovalo sa.

— Roľa Cimenná, — vykríkol exekútor v jágerských šatách s kostenými gombičkami, sediaci medzi chudým farárom Remeným a rapavým advokátskym pisárom s vytrhanými fúzmi. Veselo pozrel cez cviker na sedliakov, čo stáli neďaleko dvier a zamočil pero do fľašky s atramentom.

— Výkričná cena 1000 korún, — pokračoval a počal robiť kolá nad protokolom, ako by chcel písať,

— Počkať, počkať, — ozvalo sa pár hlasov odo dvier.

— Dufek chce tiež licitovať, — povedal vážne richtár, opretý o sud s kapustou, a poškrabúc si veľký a ostrý nos, postúpil pár krokov k stolu, kde sedeli páni, a dodal:

— Prosím počkať, pán exekútor!

— Vádium, — naštrkol chladno a krátko rapavý pisár.

— 100 korún je vádium. Nech položí, — vysvetlil exekútor a ukázal prevrátenou rúčkou na stolík hľadiac na richtára.

— Vádium složte, — obrátil sa richtár k Dufekovi, nízkemu, čiernemu sedliakovi s chĺpkami v nose a ušiach, širokými plecami a veľkými, kostnatými rukami, v bielej halene.

Dufek pohodil halenou a začrel do sviazaného rukáva, ako by v nej mal peniaze a opýtal sa:

— Koľko?

— Sto korún, — povedal mu richtár. Hľadal v rukáve a pohodil ešte raz halenou, aby mohol hlbšie načrieť do rukáva. Po chvíli vytiahol ruku z neho a pozrel na richtára, pričom dva razy mrdol plecmi, narovnajúc sa.

— Nemáte, richtárko? — šepol.

— Kde by ich vzal? — na to richtár tiež šeptom.

Dufek pozrel tázavo na sedliakov okolo neho, ale i tí bez slova pokrútili hlavami na znak, že rozumejú nemú otázku, ale, žiaľbohu, nemajú.

— Myslel by som, — počal Dufek váhavo a nahlas k pánom, — keby .. .

— Poďme, — pretrhol ho rapavý a ukázal exekútorovi na hodinky, ktoré ležaly pred týmto, chcejúc označiť, že sa čas míňa.

— Licitujete, či nie? — spýtal sa exekútor Dufeka.

— Áno, licitujem.

— Složte vádium.

Dufek obrátil svoje malé čierne oči na farára. Schválne ho bol poprosil pred licitáciou, aby dal pozor, žeby sa nejaká faloš nestala. Licitácia v Malobreží ešte, tuším, ani nebola a ľudia sa nevyznali, čo treba a čo nie, Tak sa dostala aj cirkevná osoba ku tejto najsvetskejšej veci. Farár videl pohľad Dufekov a zdvihol ruku, že smelo môže licitovať.

— Dufek je majetný, — riekol istým, chladným hlasom. — Na moju zodpovednosť mu môžete sveriť to vádium... Zaplatí vám to, donesie.

— Vaša milosť, mohli by ste mi pomôcť, — zaprosil licitujúci.


« predchádzajúca strana :: 1 / 5 :: ďaľšia strana »