eKnižnica

Internetová čitáreň

Kukučín, Martin: Neprebudený

Kapitola 8.

« predchádzajúca strana :: 1 / 3 :: ďaľšia strana »

.

Už je po sobáši. Jano Dúbravovie a Zuzka Bežanovie sú svoji. Nikdy nebolo krajšieho sobáša v Lenovci! Do kostola nahrnulo sa toľko divákov, že ani lavice nestačily. Ako by aj nie! Pred každým obyvateľom lenovským ležala záhada, ktorú nemohol rozlúštiť. Všetci sa trudili nad tým, prečo odbavili tak chytro sobáš. Nevestina výprava ešte neúplná, neskončená — iste po sobáši má sa doplniť. Čo prinútilo Bežana, dôkladného, poriadneho gazdu, aby pri svadbe svojej dcéry postupoval proti svojej obyčají, podľa ktorej vždy a všade konal. Jedni hľadali príčinu toho v tom, iní v inom. No väčšina myslela, že je na tej pravej ceste. Mladucha v posledné dni tak zriedka vychádzala z domu, a i vtedy mala úzkostlivý výraz tváre. Vidno, chcela sa ukryť pred očami zvedavých. Prečo? Nik sa neopovážil domnienku svoju druhým ani pošepnúť — nie otvorene povedať. Ten starý Bežan je taký prudký — nehodno zavadiť doň. Všetko mlčalo, no oči tým jasnejšie hovorily. Sobáš mal dokázať, či domnienka tá je pravá: preto toľko divákov. Všetky oči uprely sa na hlavu nevestinu — neviem, čo maly obzerať na nej. Iba ak ten veniec! Je taký krásny, zelený — posiaty ružami. Akiste ten obdivujú...

Mladucha je nie úzkostlivá. Pred oltárom až prihlasno hovorí. A keď sa obráti na odchod, jej oči so záľubou a výrazom pokoja sliedia po zástupe. Pozerá dlho-dlho. No nevidí tam toho, koho hľadá: jej krok je tým istejší a tvár žiari tým väčším blahom.

Ako by nie! Po jej boku pyšno si vykračuje Janko. Ako by predvídal, že toto už posledný raz, čo má okúzliť ľudí pružným, ľahkým krokom. Po svadbe už musí složiť mládenecké obyčaje — i krok jeho musí byť vážnejší, ťažší. Strojne kladie nohu k nohe v priliehajúcich jančiarkach. Jeho oblek je pekný, ba nádherný. Dedinský krajčír nevedel by už krajšieho ušiť. Všetky výplody svojej fantázie rozoslal po nohaviciach a halene jeho. Kde len mohol, hodil nejakú cifru; nevynechal ani takého miestka, kde by ihlou bodnúť. Mládenci hľadia na mladého zaťa: nežičia mu ani takých šiat, ani nevesty — teší ich aspoň to, že nebezpečný súper je už v putách; nemôže im už zhubu robiť medzi dievčatami.

Po sobáši ešte väčšmi boli zahanbení zlomyseľní Lenovčania. Hostina i muzika išla tak ako sotva na ktorom veselí. Tu už nebadať ani prenáhlenia, ani chvatu. Takúto svadbu môže vystrojiť len ten, kto sa pripravoval na ňu dlho a vážne. A to je zásluhou Bežanovou.


« predchádzajúca strana :: 1 / 3 :: ďaľšia strana »