eKnižnica

Internetová čitáreň

Kukučín, Martin: Veľkou lyžicou

Kapitola 2.

« predchádzajúca strana :: 1 / 2 :: ďaľšia strana »

.

Miško počúval všetko, čo o ňom hovorili ľudia, a bolo mu veľmi ľúto, že prišiel bez všetkej príčiny do rečí. On nikdy neohlásil sa v obci, len aby ľudí neupozorňoval na seba. Radšej zniesol krivdu, ako by sa bol šiel žalovať. S jedným, s dvoma ľuďmi vedel veľmi múdre hovoriť, ale už s troma — to sa už okúňal. A jednako nemohol mať od ľudí pokoja, ba mal viac nepriateľov v dedine, než hocijaký krikľún. Každý, kto nemohol k inému pristúpiť, to sa na Miškovi previezol. On nikdy neublížil ani muške, a doňho sa každý zadrapil, ako do hrachu pri ceste. Chlapi ho vysmievali, že je vždy doma, že drží pec, aby mu neutiekla; ženy zas len pre toto chválily a závidely ho Zuzke. Hja, chudinky, tešily sa tým, že dobrá žena nedostane dobrého muža, len korheľa; iba taký tĺk, ako Zuzka, má dobrého muža, čo vždy doma sedí.

A ono Miško nestrážil domu, ale hrdloval a robil verne a svedomité. Ale ho i Pán Boh požehnával. Mal len osemnástku, čo mu po otcovi ostala, ale prichoval vše viac na nej statku, než hociktorý osminár. Ale ani jeden osminár nenasvážal toľko zbožia, ako on. To mu vidno i v sypárni, ktorá ani v prednoví sa nevyprázdnieva. Je v nej i starého zbožia dosť; pšenica vraj pamätá i to, keď zvon na vežu ťahali. No, i v prieči ne len jest čosi v tej tulipánovej truhle, čo Zuzka ešte so sebou doviezla. Tam je krčiažok, do ktorého so dňa na deň pribýva. Zuzka sa kochá, keď pozre po nedeliach doň. No, ale pod ním jest ešte viac. Tam je katechizmus, z ktorého ešte Miškov otec sa učieval, s primitívnymi obrázky a obšuchanými pargamienmi. Hej, sú v ňom i krajšie obrázky! Na nich by sa i bezbožník pokochal. Bol by ten katechizmus otcu-materi hoden dvesto zlatých. Veď skoro zpoza každej karty vyvalí sa zlatka a zpoza mnohých i piatka. Čidali, že by sa hocikto z takého katechizmu vďačne učil.

A načo sú im peniaze? Hej, nájde sa im ono miesto. Ešte treba, aby sa im tie zlatky popremieňaly v piatky, a potom — bude, čo má byť. Kúpi sa široký intravilán pri hradskej a na ňom vystaví sa hodný dom so závristým dvorom. Nuž na to budú tie peniažky. Čo prichová sa jalovica, tá sa nechá, a stará krava sa predá; peniaze za ňu pôjdu do katechizmu. Pred jarou vyprázdnia sa skrine, čo sa utŕži za zbožie, i to pôjde ta. O dva, o tri roky, ak Pán Boh požehná — katechizmus bude dosť tučný, a svet otvorí ústa, čo ten ťuťmák Ferancovie stvára.


« predchádzajúca strana :: 1 / 2 :: ďaľšia strana »