Scéna 4. scéna

Iná chyža tamže.

Vystúpia: Kráľovna a Polonius.

Polonius: On príde zaraz. Hľaďte pristúpiť

mu ztvrda; recte mu, že jeho fígle

sú pridrzé, by sa im trpelo,

a že len vaša milosť stála i

rozbraňovala medzi horúčavou

tak častou a ním. Idem učupiť

sa práve tu. Len zkrátka s ním, vás prosím.

Hamlet (zvonku): Matka, matka, matka!

Kráľovná: Vás uisťujem o tom, nebojte

sa o mňa; ujďte, čujem, prichodí.

(Polonius sa schová za čalún.)

Vystúpi Hamlet.

Hamlet: Nuž, mati, čo vám ľúbo?

Kráľovná: Hamlet, ty

si otca svojho ťažko urazil.

Hamlet: Matička, vy ste môjho otca ťažko

mi urazili.

Kráľovná: Iď, iď, odpovedáš

jazykom nešetrným.

Hamlet: Choďte, choďte,

sa vyzvedáte planým jazykom.

Kráľovná: No, čo to, Hamlet?

Hamlet: Čo to má byt, no?

Kráľovná: Zabudols', kto som?

Hamlet: Pri tom kríži, nie,

ba nie: ste kráľovna vy, vášho muža

ste brata žena, a ste — bodaj by

tak radšej nebolo! — ste moja mater.

Kráľovná: No, nikdy; tak sem takých dopravím,

čo budú vedieť s tebou shovárať sa.

Hamlet: Oj, poďte, poďte, a si sadnite

tu; nerušte sa ani. Ztadiaľ vy

neodítete, kým som nepredložil

vám zrkadlo, v ňomž máte uvidieť

najvnútornejšiu svoju stranicu.

Kráľovná: Čo zamýšľaš tým? Snáď len nechceš ma

zavraždiť ? — Pomoc, pomoc, hej!

Polonius: (z úzadia) Hí, ľaľa!

Hej, pomoc, pomoc, pomoc!

Hamlet: Ha, čo to,

či potkan ? (Tasí meč.) Mŕtvy! Dukát za to, mŕtvy!

(Štuchne cez čalún.)

Polonius: (tamže) Och, joj, som zabitý! (Spadne a umrie.)

Kráľovná: Ó, prebeda,

čos' vykonal?

Hamlet: Hm, neviem; var' to kráľ?

Kráľovná: Ó, aký náhly, krvavý to skutok!

Hamlet: Hej, skutok krvavý! — Zlý skoro tak,

jak kráľa zabiť, matulienka zlatá,

a potom vydať za jeho sa brata.

Kráľovná: Jak kráľa zabiť?

Hamlet: Áno, pani, to

je moja výpoveď.

(Zodvihne čalún a vidí Polonia.)

Ty nešťastný,

nerozvažitý, dotieravý blázon,

choď s Bohom! Bol som ťa pokladal

za lepší tvor: i vezmi údel svoj;

nachodíš, že byť príliš príčinlivým

je istá nebezpeč. — No nelomte

tak rukami: cit! Sadnite si sem

a potrpte, nech ja vám lomím srdcom:

bo to chcem zrobiť, akže ono je

z preniknuteľnej hmoty spravené;

ak zlorečený návyk neskovatil

ho natoľko, že si je obstojným

a opevneným proti pocitu.

Kráľovná: Čo spáchala som, že si trôfaš smieť

sa opovážiť jazykom tak s hurtom

a drsno šprihať do mňa?

Hamlet: Účinok

to jeden taký, uzardelosť čo

i nehu przní mravopočestnosti,