eKnižnica

Internetová čitáreň

Shakespeare, William: Hamlet, kráľovič dánsky 4. dejstvo

Scéna 2. scéna

« predchádzajúca strana :: 1 / 1 :: ďaľšia strana »

.

Iná chyža tamže.


Vystúpi Hamlet:


Hamlet: Bezpečne uporajený.

Rosenkrantz a Guildenstern: (zvonku) Hamlet, princ Hamlet!

Hamlet: No, ticho! Aký to krik? Kto to volá na Ham-

leta? Ó, sem sa šutrujú!


Vojdú Rosenkrantz a Guildenstern.


Rosenkrantz: Čo urobili ste, výsosť, s mŕtvym telom?

Hamlet: Ho slúčil s prachom, s nímž je v rodine.

Rosenkrantz: Povedzte, kde je: by sme ztiaď ho vzali a

dopravili do kaplnky.

Hamlet: Neverte tomu.

Rosenkrantz: Čomuže neveriť?

Hamlet: Že som mohol zachovať vaše tajomstvo

a svoje vlastné nie. Nadto ešte, súc opýtaný jednou hu-

bou, aká odpoveď môže byť udelená od syna jedného

kráľa?

Rosenkrantz: Vy ma pokladáte za hubu, pane kráľoviču?

Hamlet: Tak je, pane, za ňu: ktorá vpíja do seba

tváre kráľove, jeho milodary, jeho hodnosti. Ale takí

úradníci preukazujú kráľovi najlepšiu službu ku koncu:

on prechováva ich, ako opica robieva s oriešky, v kú-

tiku čeľusti svojej: najprv ham! do úst, aby neskôr pre-

glgnuté boly. Náhle on potrebuje to, čo vy ste na-

cickali: len si vás zmačká, a huba, to jest vy musíte

byť práchnom znova.

Rosenkrantz: Nerozumiem vám, môj princ.

Hamlet: Teším sa z toho; šeľmovská reč spočíva v uchu

bláznivom.

Rosenkrantz: Milostivý pane, vy musíte nám povedať, kde

je mŕtvola, a s nami zajsť ku kráľovi.

Hamlet: Mŕtvola je u kráľa, ale kráľ nie je u mŕtvoly.

Kráľ je takô onô —

Guildenstern: Že onô, kráľoviču?

Hamlet: Z en-o-no; doveďte si ma k nemu. Skry sa,

líška, za ňou všetci chytro! (Odídu.)


« predchádzajúca strana :: 1 / 1 :: ďaľšia strana »