eKnižnica

Internetová čitáreň

Shakespeare, William: Hamlet, kráľovič dánsky 4. dejstvo

Scéna 3. scéna

« predchádzajúca strana :: 1 / 2 :: ďaľšia strana »

.

Iná sieň tamže.


Vystúpi: Kráľ so sprievodom.


Kráľ: Som poslal pohľadať ho, ako aj

mŕtvolu vykutať. Jak nebezpečné

je, že ten človek chodí svobodne!

A predsa proti nemu prísnosti

zákona neľza použiť nám: on

je obľúbený u mätežnej tlupy,

čo návidí nie svojou súdnosťou,

lež zrakmi svojimi, a kde je tak,

tam vinníka trest býva povážený,

no nikdy vina. Aby hladúčko

a rovno bolo navlečené všetko:

to, že sme zhurta poslali ho preč,

sa musí pozdať dlhotrvanlivou

úradou. Ťak keď vzrastú choroby

po beznádejný stupeň, zúfalé

len opatrenia obľahčivé sú,

alebo žiadne viac.


Vystúpi Rosenkrantz.


Nuž, čo sa stalo?

Rosenkrantz: Kde mŕtve telo popratané je,

môj jasný pane, nijak nemohli

sme zvedieť od neho.

Kráľ: No kde je on?

Rosenkrantz: Tu vonku, kráľu môj, je, pod strážou,

k rozkazu vášmu.

Kráľ: Priveďte ho pred nás.

Rosenkrantz: Hej, Guildensterne, doveď princa sem.


Vystúpi Hamlet a Guildenstern.


Kráľ: No, Hamlet, kde je Polonius?

Hamlet: Na večeri.

Kráľ: Na večeri! Kde?

Hamlet: Nie, kde on jie, ale kde jeho jedia: istý snem

politických červov oddal sa práve do neho. Taký váš

červ je vám sám cisár čo do stravy. My tučíme všetky

tvory, aby sme potom seba vytučili, a my tučíme seba

samých k vôli chrobákom: váš tučný kráľ a váš chudý

žobrák sú len rozdielne jedlá, — dve misy, ale na jeden

stôl; to je koniec.

Kráľ: Beda, beda!

Hamlet: Ten človek môže ryby chytať na červa, ktorý

jedol z kráľa, a jesť z ryby, ktorá kŕmila sa týmže červom.

Kráľ: Čo tým mieniš?

Hamlet: Nič takého, len ukázať vám, ako kráľ môže

pocestovať cez črevá ďada.

Kráľ: Kde je Polonius?

Hamlet: V nebi; pošlite ta opáčiť. Akže ho váš posol

nenajde tam, tak hľadajte si ho na inom mieste vy sami.

Ale, užtoveru, ak ho nenájdete tohoto mesiaca, to zavo-

niate ho, keď tak hore schodmi pôjdete si na galériu.

Kráľ (k poniektorým zo sprievodu): Choďte, hľadajte

ho tam.

Hamlet: On dočká vás už, až ta zajdete.


(Sprievodčí odídu.)


Kráľ: Hamlete, tento skutok pre tvoju

bezpeku zvláštnu, — ktorú ceníme si

tak, ako veľmi utrápení sme

pre to, čos´ spáchal, — skutok ten ťa musí

rýchlosťou blesku ztadiaľ odplaviť:

i preto prichystaj sa. Koráb už

je hotový, i vietor priaznivý,

družina čaká pohromade, vôbec

má namerené všetko do Anglicka —

Hamlet: Vraj do Anglicka!

Kráľ: Áno, Hamlet.

Hamlet: Dobre.

Kráľ: Tak i je, nech znáš naše úmysly.


« predchádzajúca strana :: 1 / 2 :: ďaľšia strana »