eKnižnica

Internetová čitáreň

Shakespeare, William: Hamlet, kráľovič dánsky 4. dejstvo

Scéna 5. scéna

« predchádzajúca strana :: 1 / 5 :: ďaľšia strana »

.

Elsinor. Sieň na zámku.


Vystúpia: Kráľovna, Horatio a šľachtic.


Kráľovna: Ja nechcem hovoriť s ňou.

Šľachtic: Je neodbytná, vskutku najašená,

v rozpoložení, že s ňou doprosta

mať treba sútrpnosť.

Kráľovna: A čože chce?

Šľachtic: Hovorí veľa o otcovi svojom;

povedá, čuje vraj, je číra lesť

na svete tom, a stonie, búcha sa

do prsú; slamka na kríž zaprieči

jej k podeptaniu po nej v zlosti; vraví

dve na tri, čo ak zpola smysel má.

Reč jej je ničím, a preds' neforemný

jej spôsob poslucháčov pobáda

k vývodom: oni dopadnú v tom smer,

i lácu-plácu slová primerane

ich vlastným myšlienkam; čo, najmä jak

i k slovám kynie, pokyvuje hlavou

a posunkuje, ozaj jedného

mimoďak ponúka sa domýšľať,

v tom že je pomysel, síc' istotného

nič, predsa mnoho nešťastlivého.

Horatio: Ba dobre bude pohovoriť s ňou,

bo bojsa stihla mrcha podozrenia

by do zlokotných myslí zatrúsiť.

Kráľovna: Nech vstúpi tedy. (Horatio odíde.)

Chorej mi duši, jak to hriechu ráz,

z úst každej pletky hrmí zhuby vzkaz;

tak zbŕkle revní vina: v obave

prekotu, sama kydá strmhlave.


Horatio vráti sa s Ofeliou.


Ofelia: Kde je jej prekrásne veličenstvo dánske?

Kráľovna: Čože je, Ofelia?

Ofelia: (spieva)

Ako rozoznám, môj milý,

od iných ťa, och?

Po širáčku s páskou z mušlí,

kvačke, sandáloch.

Kráľovna: Ach, ľúbezná slečna, čo znamená táto pieseň?

Ofelia: Čo povedáte? Nie, prosím vás, dajte pozor!

(Spieva):

Umrel on, je po ňom, pani,

umrel i je tam;

pri hlave mu rov z pažite,

u nôh kameň-kam —

Kráľovna: Ja, nieže tak, Ofelia —

Ofelia: Prosím vás, pozorujte! (Spieva):

Pod zásterou bielou ni horský sňah, —


Vystúpi kráľ.


Kráľovna: Ach, pozrite len sem, pán manžel.

Ofelia: (pokračuje v speve)

od kvetín rozsiatych ťažkou;

tie slzavé cez hrobný hrnú prah

s ľúbosti triaškou.

Kráľ: Ako sa máte, švárna slečinka?

Ofelia: Dobre, Pánboh vám odplať! Povedajú, že vraj

sova bola dcéra pekárova. Pane, my vieme, čo sme, no

nevieme, čím môžeme byť. Boh buď prítomný vášmu stolu.

Kráľ Dumá o svojom otcovi.

Ofelia: Prosím vás, netraťte viacej slov o tom; ale

keď sa vás opýtajú, čo to značí, recte toto:

(Spieva): Zajtra je deň sv. Valeka;

len svit čo bozká zem:

ja, dievča, ti u okienka

sťa Valek zastanem.

Tu vstal ni kvet, sa odel hneď,

šťuk! dvere; vpustil on

rád pannu dnu, čo pannou, nu,

ver' nevyšla viac von.

Kráľ: Šumná Ofelia!

Ofelia: Veru tak, hľa, bez zadušania sa, urobím tomu


« predchádzajúca strana :: 1 / 5 :: ďaľšia strana »