Elsinor. Terasa pred zámkom.
Francisko na stráži. Vystúpi Bernardo.
Bernardo: Kto to?
Francisko: Nie, odpovedz ty! Stoj a daj sa znať!
Bernardo: Nech žije kráľ!
Francisko: Bernardo?
Bernardo: On.
Francisko: Až príliš
bedlive na čas prichádzate.
Bernardo: Práve
odbilo dvanásť. Iď spať, Francisko.
Francisko: Za poľahu tú moc ráz ďakujem
vám; temer mrazí to, i je mi tak
mrkotno kolo srdca.
Bernardo: Akže, vartu
si pokojnú mal?
Francisko: Myš sa nepohla.
Bernardo: Tak dobrá noc ti. - Ak Horatia
a Marcela kde stretneš, čo chcú byť
mi spoločníkmi tu na stráži, káž
im, by sa sponáhľali.
Francisko: Zdá sa mi, že
ich počujem - Stoj! Kto to?
Vystúpia Horatio a Marcel.
Horatio: Priatelia
tej krajiny.
Marcel: A dánski poddaní.
Francisko: Prajem vám dobrú noc.
Marcel: Ó, s Bohom, hodný
ty vojaku! A kto ťa odmenil?
Francisko: Bernardo nastal moje na miesto.
Nuž, dobrú noc vám. (Odíde.)
Marcel: Hohou! Bernardo!
Bernardo: No, čo? Je Horatio tu?
Horatio: Tak z neho kus.
Bernardo: I vítaj, Horatio; vítaj, dobrý Marcel.
Marcel: Jak? Zjavilo sa tejto noci zas
to onô?
Bernardo: Nevidel som ničoho.
Marcel:Toť Horatio vraví, vraj, to iba
náš výmysel, i nechce dopustiť
u seba vzkrsnúť viere vo prízrak
ten strašný, čo my dvakráť spatrili sme.
Preto som uprosil ho, pospolu
by prebdel s nami chvíle noci tej,
a jestli zjavenie to znova príde,
nech našim očiam schváli náhľad ich,
i osloví to.
Horatio: Óvi! Lenže to
sa neukáže.
Bernardo: No, si sadni trochu,
i dovoľ, že ti opäť napadneme
sluch, ohradený toľme oproti
rozprávke našej, čo sme videli
už po dve noci.
Horatio: Nedbám, poseďme,
a čujme Bernardovu zprávu o tom.
Bernardo: No, pominulej noci,
keď hentá hviezda istá, na západ
od pólu súca, kruh už otočila,
by osvietila tú časť neba, kde
včuľ blkoce, tu Marcel a ja sám,
vtom zvon čo tlčie jednu —
Marcel: Cit, prestaň; viď, tam to zas prichodí!
(Duch sa zjaví.)
Bernardo: V tej podobe, jak nebožtík kráľ, navlas.
Marcel: Ty školák si, tak vrav s ním, Horatio.
Bernardo: Či nie je sťaby kráľ? Páč, Horatio.
Horatio: Ba celkom: krahnem divom-desom až.
Bernardo: Chce oslovené byť.
Marcel: Ty, Horatio,
sa vypýtaj ho.
Horatio: Čos' ty, nočný čas
čo zneužívaš spolu s postavou
tou spanilou a bojovnou, v nejž Dána
pochovaného veličenstvo bol
vše chodil? Nebom zaklínam ťa, hovor!
Marcel: Patrne cnie si.
Bernardo: Aha, siaži preč!
Horatio: Stoj, hovor, hovor! Zaklínam ťa, hovor!
eKniznica, Copyright (c) Marian Olejar, Jr. 2006-2008, All rights reserved. Using Tiga theme modified by me.
Vyhradzujeme si všetky práva na našu digitalizáciu a spracovanie týchto diel. Toto spracovanie nesmie byť dalej kopírované, tlačené alebo spracované ľubovoľným spôsobom.