eKnižnica

Zhrmelo nebo - blesky sa rozsvitly -

obloha smutná horko zaplakala,

a nad lúkami, čo práve zakvitly,

vysoká Nitry zatriasla sa skala:

a v hrmavici pod zámkom sa zjaví

v postave slávnej mladá deva Slávy.

Oko vysiela v krásne svoje kraje;

cez lúky spevné a cez tiché háje

túžobne milé na Slovensko hľadí;

myseľ za rod a cit za ľud tej vlasti,

tam slzu blaha, tam slzu boľasti

na líc vädnúce ruže tíško cedí.

Slýchava ona často v tichej dobe

tie žiaľohlasy, čo Slovenskom lkajú,

slýcha, či v tom veľkom sa Tatier hrobe

hlasy vzkriesenia už neozývajú:

časom za hriechy bratov sa modlieva,

časom im pieseň o sláve zaspieva.

Pod zámkom Nitry deva sa zrodila,

slovenská Tatra vlastná je jej mati,

tá ju modliť sa, tá spievať učila

žalm ten: "Zmiluj sa, Hospodine svätý!" -

"Amen!" zvon Nitry na pokánie zvoní,

na kajúcich sa zmilovanie skloní!