eKnižnica

Spevec severu, brat duše mojej,

genij nadchnutej mladosti!

Smutno mi duši, oj, bolestno jej,

že v mohyle tvoje kosti!

Puškin! Ľúbim ja tvoje stvorenia,

ľúbim Čerkesku vľúbenú,

na klebetníkov tvoje horlenia,

i Poltavu pobúrenú,

i Onegina, švárneho druha,

hráča s vlnami strastných dňov;

ľúbim obrazy tvojich snov,

ligotavých ako dúha.

Puškin! Nač ťa smrť mladým vytrhla,

načo mne ťa, druh, vyrvala?

Sudba! Čos' ľud môj v žiale uvrhla,

čos' kraj jeho rozplakala?