eKnižnica

Internetová čitáreň

Sládkovič, Andrej: Výbor z lyriky
« predchádzajúca strana :: 1 / 2 :: ďaľšia strana »

Nabok, vy jedných bolesti,

keď biednych tisícov chóry

na výslní slobody spievajú!

Na štít Ossianovec mohutný

udrel, a víťazstvom sa zmladily hory

a ozvaly radosťou z kraja ku kraju.

A pozor smutný

ešte na jazvách pút hrdzavých stojí

a slzou sladkou, radostnou ich hojí.

Od Dunaja ku slovenským horám

nadchnutie duše prejalo,

nadchnutím svätým prsia prekypely:

,Koniec nevoľným pohromám!'

Tyranstvá tajno zubmi zaškripely.

Tak sa stalo. —


Zabudni mati, na bolesť pôrodu,

porodíš syna slobody!

Duch večný súdi: a zlatú slobodu

rodia si spolné národy!

Zabudni, sedľač, na svoje mozole,

malé máš síce, ale vlastné pole,

len chalupu máš, ale svoju vlastnú,

biednu máš minulosť, lež budúcnosť šťastnú.

Mať, na pôrodu zabudni stonanie,

nezrodilas' si rabské preklínanie!

Už spadly centy s chrbta shrbeného,

už vyšly hlasy z hrdla zamknutého;

k váhe poddaného kloní sa sloboda,

k váhe panskej pravda zbitého národa;

zákon jeden na stohlavú výsadu,

na zbraň vlastná päsť a vývod na vládu;

nie Rím, nie Augsburg, nie poddaný, nie pán

jedno, v dolmáne, v talári či v hune:

česť mu, kto verný krajan!

Česť kráľovi a svätej korune!

Sláva Hospodinu!


Hymny vyveďte, organy!

Zhučte, radostné tympany!

Pristavte čaše k miernemu vínu

a v štrngu jednom nech sa zaligotá

zákonná rovnosť a právna jednota!

Zažnite fakle, zasvietiť ľudu

von z tmy podlosti, von zo tmy bludu!

Zdvihnite čaše, smyť otcov vinu!

Poddaným ruku dávajú páni!

Zhučte, radostné tympany!

Hymnu sprevaďte, organy:

Sto ráz sláva Hospodinu!! —


Lež čo to dušou mojou preletelo?

Duch otrok — voľné telo!

Slovák rab — človek slobodný!

Ľud, slova ľudstva nehodný!

Kde ti je meno, kde česť, kde školy?

Želiar, cudzinec v drahej otčine,

slobodný v väzbách nevoli!

Hanba ti vravieť — spievať zrada;

tomu, čo Žida k prsiam privinie,

tys' málo viac od hoväda!


Sem ten trpký chlieb — sem moje jarmo!

Horkáže naša sloboda!

Dať sa prezývať „voľným" nadarmo!

Nám je mena toho škoda! —

No, ale vedzte, bratia Maďari,

nie ste naši zbavitelia:

voľnosť vaša sú danajské dary,

kým nie ste naši priatelia!

„Vykupiteľ" je sväté meno —

a plemeno,

ktoré z národov rabov robí,

samo je plemä poroby!

Uctiť Slovanstvo, uctiť národy;

ruka ruku nech umýva,

preč, pýcha a vládybažnosť,

jeden cieľ a jedna snažnosť,

voľnosť má byť spravodlivá!


Hurrah, sem ruku! — Strom slobody


« predchádzajúca strana :: 1 / 2 :: ďaľšia strana »