eKnižnica

Lipa naša, v bránach Slovanov kostola,

to buď i potomkom, čo si otcom bola!

Lipa, tichým šumom zvestuj otcov deje,

že z vekov zapadlých zrodia sa nádeje!

Lipa, s výškou tvojou, s letkom tvojej vôni

k sláve neba duch náš nechže sa vyroní!

Lipa, darujže nám peň svoj mäkkobiely,

spravíme varytá, čo by milo znely!

Lipa, daj nám kvetu, liek z neho navarí

Boh, že zastydnuté srdce sa rozjarí!

Lipa, dajže medu, osladíme lieky,

ktorými nás prísne uzdravujú veky!

Lipa, v kôre tvojej upevníme päty,

majúce obuté nohy v pokoj svätý!

Lipa, z halúz tvojich napárame lyká,

nech rodu kmeň s kmeňom svorne žiť privyká!

Lipa, v poliach našich pozakladaj háje,

že v chládku ich slávsky bojovník okraje!

Lipa, tvoje tône mohyly ovinú

tých, čo žili, mreli za svoju otčinu!

Lipa naša, v bránach Slovanov kostola,

buďže vnukom i to, čos' otcom nebola!