eKnižnica

Internetová čitáreň

Sládkovič, Andrej: Výbor z lyriky
« predchádzajúca strana :: 1 / 1 :: ďaľšia strana »

Biskup Dôstojný!

Ku bratom od bratov

s úlohou svojou slávo-svätou

na slovenskú zem si kročil

a ďaleko náš Hron nespokojný

v ústrety sa Ti zatočil

a šumné jeho blbotanie

žiadalo si Tvoje požehnanie.


Pravda, len rieka a brehov jej skaly

naše vítanie,

naše želanie

započaly:

no, to je naša hudba,

to naše ctiace delá!

Nám spozdilá sudba

dosiaľ ešte odoprela

blesk sveta i úst mocných rečňovanie:

my sme takí osirelí!


Osirelí? — Veď, Otec, Ty si tu!

Ty čeľaď svoju hanou pokrytú

zjasňuješ slovanskou slávou: —

My pohanení?

Veď náš si Ty zas a my sme Tvoji:

tisíce hláv pred Tvojou velebnou hlavou

spravodlivé poklony stroji

a v Tebe, Velebný! my sme zvelebení!


Blahoslavstvuj, Apoštol slávy! —

Ty pobožné oči

pozdvihneš k nebu za slovenský ľud

a vrahov našich hroziace postavy

Hospodin poženie pred súd;

a koho pravda nesmieri s nami,

toho nílskymi pokorí ranami

a všemohúcim požiarom rozbije

v našej vlastnej podliactvo hrudi —

a nevídaný život prebudí —

keď ku Pánu všelikého tvoru

zaznie v miliónov chóru

Tvoje: salvam fac gentem Slaviae!


Blahoslavstvuj! vystúp na horu svätú,

snes zákon, vrah nechže sa jemu klania,

zákazu tomu: „Nezabiješ!" —

Hoviadka modlu zlatú

strhneš hada bohozmilovania

nad hlavy svojstvu neverné pribiješ,

uderíš hoľou nad krívd našich bralo,

keď by kde mesto brány zamknúť dalo,

kde Gabaonci prielaz by zaťali;

národ zadúchne v hromozvuké trúby,

shŕknu Jericha žulovaté sruby;

tí, čo prez biedy toľké putovali,

zazrú zem sľubov — a pri tom pohľadu

slnko slovanské zriekne sa západu:

Hľa, s každým krokom Kanaan sa blíži! __

Slovač má spásu v svojom svätom Kríži.


Hej, muž boží, tak opri vážnu hlavu

pokojne na hruď slávneho ľudu

a vďaku jeho posväť slzou radosti!

Ústa rodoľúbe hlasmi pobožnosti

pozdnému potomstvu budú

opakovať Tvoju Slávu!


« predchádzajúca strana :: 1 / 1 :: ďaľšia strana »