eKnižnica

Internetová čitáreň

Sládkovič, Andrej: Výbor z lyriky
« predchádzajúca strana :: 1 / 2 :: ďaľšia strana »

Slobodná junač! Znáš tú vrstvu svoju

tam v dávnej Sparte, z ocele, z kremeňa,

nepriučenú mäkkému pokoju,

neznajúcu nič, len hrdinov mená.

Krásna mlaď! Krásno-li to, čo vynúti

medená doska a železné prúty? —


Na smutných poliach požunských stáli my,

keď o Slovensko prvé kocky hraly;

titanský vrah stál pred nami malými,

ním hrôza triasla, my sme sa nebáli.

Odkiaľ smelý ten zápal? Nám velelo

Ľudovítovo bohatierske čelo!


Osemkrát sa už omladily roky,

čo pod lipami národ riekol slovo.

Mlaď priskákala, opásala boky,

nezbedne kričiac: Sem prach a olovo!

Čo ozbrojilo mlaď vôľou a mocou?

Hlas bratov starších a vážny prst otcov.


Dospelá junač! Dnes už bežíš sama

v hromady, čaty, skupštiny, tábory,

rušiaš už napred vlastnými nohama

a vlastná k sláve päsť vám dráhu borí —

a chlap do chlapa čo by ste odvisli,

visieť budete, ale — nezávislí!


Vy zaľúbenci, — mladosť rada ľúbi,

v lúčoch mesačných ľúbosť rada chodí, —

hľaďte na tmavé hôr balkánskych sruby,

na východ, kde sa nová doba rodí,

choďte, kde sliepňa mesiačik rohatý,

s hroznou ľúbosťou k ujarmenej brati!


Hej, orlíčatá, stvrdly vám zobáky,

podrástly brká, pazúry zostrely,

žiarou plamennou prebleskujú zraky,

zloba a krivda — tie vám ich pretrely;

moc vaša, hanba vaša vás vyzýva:

rozdrapte hnusné poroby ohnivá!


Predvšetkým: svornosť, svornosť, svornosť, synia:

zahyňte — medzi sebou nebite sa!

Len z roztržky vás potomci obvinia,

za hriech zvady len odsúdia nebesá.

Svätým budiž vám božie to tam slovo,

Svätoplukov prút, uhlie Kollárovo!


Uctite otcov mozole krvavé,

uctite, čo tí životom dobyli,

nepovoľujte každý svojej hlave,

boj bijúc, na ich staňte si mohyly.

Kedyže príde k vysokej budove,

keď každý osve kope grunty nové?


Chráň sa sveta: diabla, krvi, tela,

vyhádžte hárem — divan z Carihradu,

vám nepristane šialenosť zbabelá,

svetáctvo rodí odrodilú zradu:

ba, niet Slovana bez božieho Slova

a niet spasenia krem kríža Kristova!


Syn márnotratný! Podvodná sloboda,

žranie, lokanie, nosiť sa bohato,

v necudnom lone hriešna polahoda:

sviniarstvo, handry, potupa a mláto!

Milosti dôjdu kajúci pohania,

ale národom niet brány pokánia!


Synovia, bratia! Moc, vraj, to je veda,

čarovná ľudstva okrasa umenie.

Kňazom a mníchom knihy? Beda, beda!

Či svetlo ducha pre každého nenie?

„Noble passion: pipa, puška, kone!"


« predchádzajúca strana :: 1 / 2 :: ďaľšia strana »