eKnižnica

Hojže, Bože, jak to bolí,

keď sa junač roztratí

po tom šírom sveta poli

na chlebovej postatí;

každý svojou pošiel stranou,

hnaný žitia nevoľou:

v osamelých sa havranov

zmenil kŕdeľ sokolov!

Hojže, Bože, jak to krušno,

keď sloboda ťa nahá,

keď ti ruky rovnodušno

sviaže prísna prísaha;

dvom susedom keď ustúpi

družiny shon veselý

a za tichý kút chalupy

obetuješ svet celý!

Hojže, Bože, jak to smutno,

keď sa mladosť pominie,

keď čeľustie sa mohutnô

šedinami ovinie:

dumné péče zvládnu hlavou,

oheň očú vyhasne,

a hruď, čo sa dme za slávou,

v nájomníctve opľasne!

Hojže, Bože, jak to morí,

keď žitie už uchodí

a kajúcou dušou horí

peklo hriechu a škody.

Kto mi vráti zašlé doby,

čo ich mladosť zmárnila?

Kto sa vráti, keď na hroby

hodina zazvonila?

Hojže, Bože, Bože drahý,

ber len — veď čože stratím?

Na svet ten som prišiel nahý

a nahý sa navrátim.

Len potom sa neuchyľuj

pred ostatnou potrebou:

pomiluj, Bože, pomiluj,

keď ostanem sám s Tebou!