eKnižnica

V slzách matička sedela,

často vzdychlo sa jej,

a malé, útle dievčatko

vraví mamke svojej:

„Čo kropíš tými slzami

moje žlté vlasy?

Či vari visia nad nami,

mamička, zlé časy?"

Pritisnúc k srdcu vrelému

mať púčok ružový

a ústa k čielku bielemu,

dcérušku osloví:

„Otec tvoj nechce z hrobu vstať

zpod zelenej trávy:

a nevie, nevie tvoja mať,

čo svet z teba spraví!

Svet má zbroje, tys' bez zbroja,

veľký svet, tys' malá:

a nevie, nevie tvoja mať,

komu ťa chovala!"

A slza v očiach dievčatka

teší plač materi,

a potecha tečie sladká

z nevinných úst dcéry:

„Dobrí sa zlostných neboja;

čoby sa ich báli?

Boh má zbroje, svet bez zbroja,

Boh veľký, svet malý!"

A dve ľúbosti objímu

nádejí svet nový:

pritisne k srdcu vrelému

mať púčok ružový.