eKnižnica

Hej, Mateju, Mateju!

Vetry dujú, nie vejú,

od záveja k záveju —

sedliačkovia nesejú.

Jarné vtáča, škovráňa,

ostrý fujak odháňa:

aká nová kabaňa,

taká naša poľana.

A na Hrone tie ľady

nemôžu na vohľady,

pohuľať si za mladi

k osade od osady.

Hej, Mateju nechromý,

kto tie ľady prelomí?

Praskni do nich tri hromy,

nech sa pracú v paromy!

Hej, Mateju ohnivý,

dýchni vrele na nivy,

nech sa tebe zadiví

srieň a kornáč ošklivý.

Hej, Mateju, Mateju!

Vetieročky už vejú,

už je beda záveju —

sedliačkovia už sejú!

Za ránečka, za rána

nôti hrdlo škovrana;

sťa nevesta venčaná,

taká naša poľana!

Cigánka ty, nádeja,

čierne oko tebe ja!

Sem to vínce z oleja,

za jarého Mateja!