eKnižnica

Internetová čitáreň

Tajovský, Jozef Gregor: Statky zmätky 2. dejstvo

Scéna 4. výstup

« predchádzajúca strana :: 1 / 1 :: ďaľšia strana »

.

Predošlí, ZUZKA


ZUZKA — Vitajte! Veru ste dávno u nás neboli.

PALČÍK, MARA — Ďakujeme.

MARA — Tak ťa pustili gazdiná?

ZUZKA — Nie vďačne. Ale že Anka ostala za mňa, nuž ma len pustili, vám kvôli.

MARA — Tak nemeškaj, dievka moja, len sa chytro preobleč a choď. Pomôžeme sa ti obliecť.

KATA (preberá) — Ktoréže si háby?

MARA (tiež) — Čože si oblečieš?

ZUZKA — Ja si vyberiem. (Preoblečie si sukňu i kabátik, šatôčku na hrdlo, na hlavu.)

KATA — Len sa pekne pristroj, aby nepovedali, že si dáka zanedbaná.

MARA — A stuhľu si túto?

ZUZKA — Nie, ale tamtú, belasú.

MARA (obzerá ju) — Veď ťa roztrhajú v tom tanci!

ZUZKA — Alebo dáku jamu vystojím do rána.

TOMÁŠ — Nebárs vie tancovať.

KATA — Už — ty! Čože by nevedela? Ako druhé!

PALČÍK (Zuzke) — To až potom povieš, keď sa vrátiš. Neboj sa, bude ťa mať kto vykrúcať.

TOMÁŠ — Keď len s každým piatym po raze do rána, aj tak sa ti odráta ... (Smiech.)

MARA — Poriadne dievčence radi do tanca berú.

TOMÁŠ — Len aby si nebola dlho, žeby sa gazdiná nehnevala.

ZUZKA — Však ja načas budem doma. (Materi.) A prečo ma tak vystrájate, keď ste mi inokedy bránili?

KATA — Si mladá bola, dorastáš. (Tajnostne.) Chcú ťa vidieť ...

ZUZKA — Kto? Tak ja nejdem.

KATA — Netáraj, nehub si šťastie... Poslúchni.

ZUZKA (po prestávke) — Zdraví zostaňte.

PALČÍK — No len choď s Bohom a dobre sa zabávaj.

MARA, KATA (vyprevádzajú až von).


« predchádzajúca strana :: 1 / 1 :: ďaľšia strana »