eKnižnica

Internetová čitáreň

Tajovský, Jozef Gregor: Statky zmätky 2. dejstvo

Scéna 6. výstup

« predchádzajúca strana :: 1 / 1 :: ďaľšia strana »

.

TOMÁŠ, KATA


TOMÁŠ — Mati, ja som ťa nechcel zarútiť pred tými švagrovci. Ale ty len tak do sveta. Ty len na majetok sa lakomíš. Chceš vziať dievča zo služby a do horšej ho dať. To sú skupáni, lakomci. Nepoznáš ich?

KATA — Ale takúto vec si aj tí dobre rozmysleli.

TOMÁŠ — Aj ty pomysli, že ju viažeš na celý život. Vieš, koľko už mali za svoje i z rodiny, i cudzích, a ani jedno nevydržalo. Môžeš to stokrát obanovať a dievčaťu mladý život pokaziť.

KATA — Vieme, kde ju dávame. Oni nemyslia zle s nami. Sme hádam rodina.

TOMÁŠ — Len tak veľmi nedôveruj aj tej rodine.

KATA — Nedôveruj! Už len Ľavkovci na hocičo nepristanú. Starý má rozumu pre seba a svojho syna, a ona tiež.

TOMÁŠ — A čo by aj tí pristali, ešte deti sú tu. Ľavkovci, ako ty, idú za majetkom. Nebudú hľadieť na deti, či sa jedno druhému pozdajú a budú môcť spolu žiť. A Palčíkovci? Chcú mať lacných robotníkov.

KATA (zahriakne ho) — Jaj, veď ty vždy len na zlé myslíš. Ešte sme jednu nevydali, aby sme sa neboli celé týždne škriepili. Veď si ich za svoje berú.


« predchádzajúca strana :: 1 / 1 :: ďaľšia strana »