eKnižnica

Internetová čitáreň

Tajovský, Jozef Gregor: Statky zmätky 2. dejstvo

Scéna 8. výstup

« predchádzajúca strana :: 1 / 1 :: ďaľšia strana »

.

KATA


KATA — Bože môj, ako sa toto už len skončí? Pribehne ako bez hlavy, a otec hneď hotový mu stranu chytať. Ja by veru rada bola, keby som si dievku v takom majetku videla. Veď po službách akýže má život? Vše mi je do plaču nad ňou. Aby tá rodina proti tomu nič nemala. Ono je poslušnô. Na obyčaj si zvyknú. A starí len nebudú večne žiť. Budú si sebe gazdom. Ďurko sa napraví, keď bude mať poriadnu ženu. Tichá, dobrá aj jeho napraví... Jeden dobrý, obaja dobrí, povedajú ľudia.


« predchádzajúca strana :: 1 / 1 :: ďaľšia strana »