eKnižnica

Internetová čitáreň

Tajovský, Jozef Gregor: Statky zmätky 3. dejstvo

Scéna 1. výstup

« predchádzajúca strana :: 1 / 1 :: ďaľšia strana »

.

U Palčíkov v júli o pol roka



VÝSTUP PRVÝ


PALČÍK, MARA


MARA (vstupujúcemu Palčíkovi) — Tak, čože ti tam?

PALČÍK (mrzutý) — Čože mi? Aby sme si sami robili s nimi poriadok.

MARA — Sami. Či podbajú, či nás poslúchnu? Keby to boli moje vlastné deti, bola by si ich inak vycvičila.

PALČÍK — A nahnevaní i jedni, i druhí. Volal som ich sem, reku, zoči-voči nech si povedia deťom. Keby vraj deti, ale to už tvrdé hlavy, hodil mi starý Kamenský.

MARA — Sme si nadobarili trápenia. A keď sme už mali príklad. A tie nám jedli iba chlieb, tieto nás zjedajú už i na zdraví. Ja ani spať, ani jesť. Čo to už bude? Ani jedno, ani druhô sú nie, ako sme si mysleli. Ona ani poriadiť, ani oprať, ani navariť. Veď ja, keď som bola mladá, akoby bol pálil, tak mi šla robota od ruky. Ale toto ničoho nič na svete, len vždy zamyslená, smutná. A keby len k nemu bola láskavejšia ...

PALČÍK — Akože bude, keď sa on za druhou, či aj za koľkými vláči. To je tiež poriadok, hocikedy ho nájdeš v krčme, a statok neopatrený, kone nečesané. Pán Boh vie, odkedy dvor nezametaný, a kde sa len pozrieš, všade plno neporiadku.

MARA — Tak, tak, nie že by to hľadelo zveľadiť ten majetoček, ale ešte odnáša. A kde sa už len túla noc po noc? Až ma vše mráz prejde, keď si pomyslím, že iba nadránom chodí domov. Veď takto o všetko prídeme.

PALČÍK — Kdeže ti chodí? Zabáva sa s kadejakými. Preskakuje šiesty šteblík. Aj dnes, zobudím sa, idem pozrieť, ani v komore, ani v stajni ho niet. Už sa rozvídňalo, keď prišiel. Spusťže sa potom do takého galgana. A Ľavkovci, že sme sľubovali majetok prepísať, a teraz nič nerobíme. Akože ti oddám majetok, alebo ešte prepíšem na takýto poriadok. Odmárniš, a ja pôjdem na starosť po pýtaní ...

MARA — Ako som si ja to inak myslela. Srdce mi rástlo od radosti, že sa nám to tak vydarilo dostať ich spolu. Budú, reku, robiť — a my si na naše staré dni budeme oddychovať. A teraz máš!

PALČÍK — Sklamanie nad sklamanie.

MARA — A len ako to ešte bude!

PALČÍK — Už pokoja v dome nebude.

MARA — Zuzu som poslala za ním, kde je, čo je od poludnia ... Aby bol doma, ak prídu aj tí, aj statok bude treba opatriť.


« predchádzajúca strana :: 1 / 1 :: ďaľšia strana »