eKnižnica

Internetová čitáreň

Tajovský, Jozef Gregor: Statky zmätky 3. dejstvo

Scéna 10. výstup

« predchádzajúca strana :: 1 / 1 :: ďaľšia strana »

.

PALČÍK, ĎURKO


ĎURKO (dnu).

PALČÍK — Videl si si testinú?

ĎURKO — Videl, ale radšej som počkal v stajni, kým prešla.

PALČÍK — Si suchý obišiel. Ale povedala jej mati dobre. Celkom tebe stranu chytala. Azda sa napraví.

ĎURKO — Nenačim sa jej. Ja vám ju nechcem.

PALČÍK — Tak akože chceš nažívať ďalej? Ako nás opatrovať?

ĎURKO — Ja by som vás opatroval, keby ste sa mi boli dali po vôli oženiť.

PALČÍK — Po vôli! Nuž veď sme sa ťa spýtali! Pristal si. A čo by ste vy nežili ako druhí ľudia? Keď ste si medovníky pojedli, teraz jedzte chlieb, ako celý svet: Ale vy len sa nafúkať, a potom už postávať, z domu utekať, akoby roboty nebolo. A jedno neobriadené, druhé rozmetané, seno, slama po dvore, riadu nenájdeš. Tam sa vidly polámu, statok opatrený, len aby bolo ... Nuž pekne si vy to vediete ...

ĎURKO — Kým vy nespravíte s nami poriadok, odo mňa poriadku nečakajte. Mne je aj robiť popri nej tvrdo. Radšej by som sa na celú robotu sám chytil, len by pri mne nebola. Lebo vždy mi príde na um, že s tou, alebo s tou ako som si mohol sveta žiť u vás.

PALČÍK — Nuž veď ju len nemôžeš odohnať od seba. Musíš aj ty privykať k nej. Veď ti ona ide po vôli.

ĎURKO — Čím mi je vďačnejšia, tým sa mi stáva protivnejšou. A tak mi ani robota nechutí.

PALČÍK — Nuž, ale keď sa ti starodávna vydala, tak darmo budeš za ňou myslieť ...

ĎURKO — Mne sa už druhá triafa. A tá by aj vám inak bola po vôli.

PALČÍK — Nuž tak ty ozaj za tou Betou myslíš, ako svet i Zuza vraví. No, to je už poriadok, také manželstvo, ako ty chceš vystrojiť! Nuž čože bude z teba aj potom? Prisahanej ženy sa zriekaš a k druhej zavláčaš. To by veru nemalo byť.

ĎURKO — Malo — nemalo. Pomôžteže si, keď sa mi páči.

PALČÍK — Nuž a či si ty v tom istý, že by tak lepšie bolo?

ĎURKO — Isteže bolo! Som jej to už z tváre vyčítal, aj z reči to vyrozumieť ...


« predchádzajúca strana :: 1 / 1 :: ďaľšia strana »