eKnižnica

Internetová čitáreň

Tajovský, Jozef Gregor: Statky zmätky 3. dejstvo

Scéna 15. výstup

« predchádzajúca strana :: 1 / 1 :: ďaľšia strana »

.

ZUZKA, ĎURKO


ĎURKO (dnu fajčiac).

ZUZKA (rozmýšľa, ako začať) — Ďurko!

ĎURKO (hrubo) — Čo chceš?

ZUZKA — Počuj...

ĎURKO — Nie som hluchý.

ZUZKA — Nie si, ani ja. A to ma nesie do myšlienky, ktorá dozrie vo mne čo nevidieť.

ĎURKO — Dobre.

ZUZKA — Rozmyslela som si, že odídem od teba.

ĎURKO — Ak tak za lepšie uznávaš, iď.

ZUZKA — Len nikdy neobanuj svoj život.

ĎURKO — Nie, neboj sa o mňa.

ZUZKA (vykladá si háby z truhly) — Odstúpim sa ti! Ži si, ako chceš. Veď azda len nezahyniem.

ĎURKO — Čo by si! Svet je široký. Keby si ty nešla, bol by som dnes-zajtra ja šiel odtiaľto. Nenaučili sme sa ani za pol roka spolu žiť, tak čože? Hľadajme si pokoj, kde ako ktorý vieme. Ani neplač, už je všetko pozde. Rozíďme sa. Ak si rozmyslíš, prídeš ty za mnou; ak si ja rozmyslím, prídem ja za tebou.

ZUZKA — Nie tak, nemýľ sa. Ja sa k tebe, viac nevrátim; ty si rob, čo chceš. Doveď si druhú.

ĎURKO — To je už nie tvoja starosť ...

ZUZKA — A maj sa lepšie s ňou ako so mnou. Buď spokojnejší...

ĎURKO — Pán Boh uslyš! (Polovážne.) Poznať, že máš predsa ženské srdce.


« predchádzajúca strana :: 1 / 1 :: ďaľšia strana »