eKnižnica

Internetová čitáreň

Tajovský, Jozef Gregor: Statky zmätky 3. dejstvo

Scéna 17. výstup

« predchádzajúca strana :: 1 / 1 :: ďaľšia strana »

.

Predošlí, ONDRIŠ


ONDRIŠ — A ty si ešte tu? (Zuzke.) Už sa ber! Ja ťa nenechám pri týchto ľuďoch. Keď oni nezachodia s tebou, ako sa patrí, tak hybaj domov! (Ďurkovi.) A ty si neporiadny človek, keď si moju sestru na takôto doviedol.

ĎURKO — Nerozumieš, Ondriš, nestar sa medzi nás.

ONDRIŠ — Rozumiem! Moja sestra sa ti vraj smiať nevie. Nevie ti hrkútať. Doveď si Betu, tá ťa bude aj na rukách nosiť.

ĎURKO — To je moja vec!

PALČÍK — Ondriš, Ondriš ...

MARA — Syn môj, nieže ...

ONDRIŠ — Ba keby bol poriadny človek, nerobil by toto. Ale ja ti poviem, čo si to ako rozmyslíš, do môjho otcovského domu viac nepríď, lebo sa zle rozlúčime. Len si ber, sestra, všetko, čo máš.

ZUZKA (zaväzuje batoh).

PALČÍK — No, len tu nechaj háby. Ešte je deň. Nepôjde s batohom cez dedinu. Prídeš si po ne, keď sa vyspíš. A ty nevieš, čo je medzi nimi, nezadieraj!

ONDRIŠ — Prečo by som nezadieral doň ... aj do vás, keď tak robíte, ako sa nepatrí? Pred svadbou sa vyratuje, aký on bude človek a čo vy z neho ...! Keď on robí z mojej sestry taký posmech, nech jeho Pán Boh na posmech obráti!

ĎURKO — Ty sa nestar medzi nás, vravím ti pokojne ešte raz. Ty nevieš o ničom nič. Aj ty by si bol taký, keby si bol v tom, čo ja.

ONDRIŠ — Mne nerozprávaj takô! Neschovávaj sa! Mňa ani svojím rozumom, ani fígľami neprevrátiš. Ja som nie Zuzka. Viem ja o tvojich chodníčkoch. Sestra, hybaj! Už som mal dávno po teba prísť, ako som ťa sem vôbec nechcel dať. (Opovržlivo.) A ty si doveď tú, ku ktorej chodievaš! Nech ti už bude tá milá, keď ti je statočná osoba nie!

ĎURKO — Ty sa o to netráp, čo ja mám robiť.

ONDRIŠ — No, iba si ju len doveď! Nech ti bude srdce na mieste. Pre moju sestru si už môžeš aj desať!

PALČÍK — Keď ju berieš, aspoň tie háby nech neberie na seba. Kdeže to unesie...

ONDRIŠ — Hoď im ich a poď! (Odíde.)


« predchádzajúca strana :: 1 / 1 :: ďaľšia strana »