Scéna 2. výstup

PALČÍK, MARA, ZUZKA

ZUZKA (za scénou) — Kšo, chliev! Do chlieva! Na, cipa, na!

MARA — Čože sa robí? (Ide k oknu.)

ZUZKA (dnu, čisto, ale po domácky oblečená) — Kieže ste vyšli ... Prasce po dvore a žltej kvočke dve kurence chybia.

PALČÍK — Ty si gazdiná ...

MARA — Že sme nepočuli...

ZUZKA — Ňanka, nemôžem na dvoje byť. Nechcela som ísť, ale keď ma mama poslali za mužom, tak som šla.

MARA — No a kdeže ti je?

ZUZKA (sucho) — V krčme vraj. Hanbila som sa vojsť; len čo mi povedali.

PALČÍK — Povedali! Mala si vojsť, že ťa mať, alebo že som ťa ja poslal poň. Tak, gazdovia! Jeden v krčme, druhý, aj keď ho pošleš, čo ja viem, kde inde ide, a domácnosť nikto nedozrie! Tak len vždy zo škody do škody poletíme.

ZUZKA — Šla som, ale ako som začula hudbu, nedalo mi vkročiť. „Len vraj sa ponáhľaj," mi suseda, „lebo Ďurko musí cudzie ženy vykrúcať." Skoro som skapala od hanby. A veď by on na moje slová aj tak nepodbal.

MARA — Aj by len podbal, keby si bola k nemu inakšia, vďačnejšia, milšia.

ZUZKA — Mama, akože môžem byť? Ja by som chcela, ale nedá mi žiaľ. Šla by za ním, ale keď si pomyslím, ako ma s kadejakou Betou na posmech obracia, nedá mi srdce.

PALČÍK — Oj, veď vy, ženy, iba sa o mužov báť a z prachu si vrchy stavať... A ja naposledy tomu ani neverím.

ZUZKA — Presvedčte sa.

MARA — Bolo by sa ozaj dôkladne prezvedieť o jeho chodníčkoch. Či ona má pravdu, keď sa oňho bojí, a či sa len bez príčiny zhrýza ...

ZUZKA — Veru, keby ste do mojej mysle pozreli... Ale to iba ja cítim, aký je on ku mne. (Žiali.)

MARA — Čože fňukáš? Ty vždy, keď čo do reči príde, pustíš sa do plaču.

PALČÍK — Ty sa nikdy nechceš za vinnú uznať. A už si všeličo prevrhla aj ty. Dosť bolo!

ZUZKA — Ale o statočnosť si nehrám ako — on. (Vyhŕkne.) Ňanka, mama moja, vy nič nechcete o ňom vedieť. Nevidíte, aký mne on batoh viaže. Neviete, kde on chodí, za kým lipne.

MARA — Vari že za Betou?

ZUZKA — Za tou. Aj druhí mi povedali. Aj sama ich vídavam. Tá robí hriech v našom manželstve.

PALČÍK — To si sami vyporiadajte. Mne len robte, ako sa patrí... lebo ináč nebude dobre! To vám sľubujem obidvom. (Odíde.)