eKnižnica

Internetová čitáreň

Tajovský, Jozef Gregor: Statky zmätky 3. dejstvo

Scéna 20. výstup

« predchádzajúca strana :: 1 / 1 :: ďaľšia strana »

.

PALČÍK, MARA


MARA — Oprobujeme teda s touto, keď on má vôľu začať lepší život. Aspoň jeho zachránime. Ale čo povedia u Kamenských?

PALČÍK — Nuž čože povedia? My sme ju nevyhnali. Zdržiavali sme ju, sama odišla, a tak nech si vravia, čo chcú. My sme nie na príčine.

MARA — Nuž a túto?

PALČÍK — Prijmeme ju ako tú — do služby. A keď bude robiť, usilovať sa, nuž bude aj nám po vôli aj jemu, keď si ju on vybral.

MARA — Všeličo o nej povrávajú: parádnica, jazyčnica, nerobotná, ak sa aj s tou sklameme...

PALČÍK — Ach, nuž veď to o takej už potom dobre nepovedia. O tejto sme nič nepočuli, a tu máš — už ho nechala. A tak možno, že s touto budeme lepšie.

MARA — Ťažko im bude privykať, keď od mladi len svoju vôľu konali. Teraz bude muža poslúchať: nás poslúchať, neviem, či sa jej to bude vidieť, ak ju chytíme nakrátko ... Ja sa toho trochu, obávam.

PALČÍK — Nuž veď uvidíme. Však nie sú nám prisahání ani jeden, ani druhý. Za pár čias skúsime. Ak nás nebudú poslúchať, spravíme nový poriadok s nimi. Ukážeme im cestu. Nech idú vo meno božie.

MARA — Ale sa zvŕtli...


« predchádzajúca strana :: 1 / 1 :: ďaľšia strana »