eKnižnica

Internetová čitáreň

Tajovský, Jozef Gregor: Statky zmätky 3. dejstvo

Scéna 4. výstyp

« predchádzajúca strana :: 1 / 1 :: ďaľšia strana »

.

MARA, ZUZKA, ĎURKO


ĎURKO (vchádzajúc nôti z dobrej vôle) — „Keď nevieš tancovať, aspoň nôžkou dupni..." (Prestávka.) No, čože si sa nasrdila? Že som Betu vyviedol do tanca? Mohla si tam byť, bol by som aj teba.

ZUZKA — Aj tak bolo, že som bola. Raz si ma z povinnosti, a už som mohla domov ísť.

ĎURKO — Nuž keď si netrebná, olovená, miesiš nohami, ako keby si kapustu dlávila ...

ZUZKA — Nemala som sa kde naučiť. Ja som nechodila po tancoch, keď som musela slúžiť.

MARA — Aj druhé slúžia, dievka moja, a vedia. Veď už len uznaj.

ZUZKA — Uznám, ale zato nemusí jednu vyvádzať, že na to už ľudia pľujú.

ĎURKO — S tou tancujem, ktorá sa mi páči. Nebudem radom vykrúcať ... (Preoblieka všednejší kabát.)

ZUZKA — Dobre, teda si tancuj s ňou.

ĎURKO — Aj budem, milá moja!

ZUZKA — Nerob posmech. Nie som slepá. Vidím, kto je tvoja milá. Bola som ti do času, ale dnes radšej by si bol, keby ma vari nebolo.

ĎURKO — Skús to.

MARA — Nerúhaj sa Bohu, dievča.

ZUZKA — Aj to sa ti môže po vôli stať...

ĎURKO (prespevuje posmešne) — „A ja sa ožením, a ty nezvieš ..."

MARA — Ďurko, Ďurko, majže svedomie, nerob jej taký žiaľ.

ĎURKO — Tešte si ju, veď je vaša. Vy ste si ju vyvolili.

MARA — Ale tebe, syn môj!

ĎURKO — Ja bez nej budem. Vyzuť ma poď, ty citlivá!

ZUZKA (ide a vyzúva ho).

MARA (donesie papuče) — Ale čo sú to za reči? „Ja bez nej budem." Nuž či si ju na to bral, by si ju o pol roka takto do očú znevažoval? Veď už aspoň jej toho dobrého slovíčka popraj, nie sa tak hneď vysloviť.

ĎURKO — A ona či je taká, ako by mala byť oproti mne? Vždy mi len Betu pripomína, krčmu a čo inšie, pre čo sa musím iba zlostiť!

ZUZKA (s plačom vyčíta) — Neublížim ti, ak aj poviem. Dobre vieš, že si na každej zábave, svadbe, a len ta ťa ťahá, kde by si sa zabaviť mohol. A keď sme spolu šli, alebo po teba som prišla, neobzrel si sa na mňa, alebo ma na posmech vyviedol, prisahanú ženu. A s kým? S Betou ...

ĎURKO — Teba druhí zvŕtali.

ZUZKA — Že ma ľutovali. A ty si ma nie.

ĎURKO — Čuš, ty ani ľúbiť nevieš!

ZUZKA — Neviem. Že ti to rečami nedokazujem. A či ja viem, kedy by som ti nebola na ťarchu s mojou láskou ... Odháňaš ma, utekáš predo mnou. Aby si bol odo mňa slobodný, preniesol si sa do stajne bývať.

ĎURKO (vzplanie) — To mi viac nepovedz! Bývam tam kvôli statku.

ZUZKA — Aj nestatku. (Odíde s čižmami.)


« predchádzajúca strana :: 1 / 1 :: ďaľšia strana »