eKnižnica

Internetová čitáreň

Tajovský, Jozef Gregor: Statky zmätky 3. dejstvo

Scéna 5. výstup

« predchádzajúca strana :: 1 / 1 :: ďaľšia strana »

.

MARA, ĎURKO


ĎURKO — No, vidíte ju! A to je vraj zo služby dievča ... A má smelosti viac ako doma chovaná ...

MARA — Keď jej žiaľ, že o ňu nestojíš.

ĎURKO — Poviem vám pravdu, mama, nestojím. Ja neviem, čo sa so mnou porobilo, ale zo dňa na deň mi je nemilšia. To ani vravieť, ani sa zabaviť, len sa punce zahulená, človeku do očú nepozrie, chodí ako zabitá, nikomu ani slova nepovie; nuž či si ju môžem zamilovať? Mužom som jej, a predsa neviem porozumieť nikdy jej vôli...

MARA — A veru ty by si mal vedieť jej obyčaj a ona tvoju predovšetkým.


« predchádzajúca strana :: 1 / 1 :: ďaľšia strana »