eKnižnica

Internetová čitáreň

Tajovský, Jozef Gregor: Statky zmätky 3. dejstvo

Scéna 6. výstup

« predchádzajúca strana :: 1 / 1 :: ďaľšia strana »

.

Predošlí, PALČÍK


PALČÍK (dnu) — Ba že to vieš v tej krčme toľký čas presedieť... Dodnes do rána, a napoludnie, ako lyžicu položíš, už ťa preč ťahá ... a domov ani nepomyslíš. Čože potom aj my, aj tá žena?

ĎURKO — Zato ja viem, čo je moja povinnosť. Bol by som prišiel statok obriadiť aj bez vášho chodenia. A čo, budem pri nemilej žene doma vysedávať, alebo popod obloky so starými ženami klebetiť?

PALČÍK — Tak my a žena sme ti už nič?

ĎURKO — Lebo nerobíte, ako ste sľubovali. Majetok ste mi sľúbili prepísať, a teraz už ničoho. Som paholkom u vás. Žena? Tú mi ani nespomínajte. Vy ste ma na to naviedli, aby som si ju vzal. Ona je mne nie po vôli. Keby som si druhú bol vzal, inakšie by som sa vám bol usiloval ako s týmto putom.

MARA — Ale keď sa tak stalo, čože si počneš? Sme vám nechceli zle ...

PALČÍK — Nemôžeš ju teraz už vyhnať ... Kdeže pôjde?

ĎURKO — Nech ide, kde chce. Ale to vám vravím, že pokoja dotiaľ v dome nebude. Lebo mi prepíšete majetok a tak sa budem s ňou trápiť, alebo Zuzu preč pošlite a ja sa zaobídem.

MARA — Ako? Ktože bude robiť ženskú robotu?

ĎURKO — Alebo si dovediem inú ...

PALČÍK— To nás ty už do úzkeho ženieš! Žena moja ... Sme sa dožili toho pokoja. Už mu je ani žena nie dobrá, keď nemá majetku.

MARA — Rob dačo medzi nimi. Takýto nepokoj v dome. Ja len raz trafím ochorieť a vynesiete ma. (Plače.)

ĎURKO — Neplačte, mama. Ale ja si tiež nechcem zabíjať mladý život. Tráviť ho po krčmách, túlkach ...

PALČÍK — No, to sa mi ešte páči od teba!

ĎURKO — Vy ste mali povedať: „Vezmi si tú, alebo tú, ktorá sa ti páči," ale nie chytiť nás na udicu majetkov a nám život poviazať. (Odíde.)


« predchádzajúca strana :: 1 / 1 :: ďaľšia strana »