eKnižnica

Internetová čitáreň

Tajovský, Jozef Gregor: Statky zmätky 4. dejstvo

Scéna 8. výstup

« predchádzajúca strana :: 1 / 2 :: ďaľšia strana »

.

ĎURKO, PALČÍK, MARA


MARA — To z tohto zle bude. My sa ešte zle rozídeme. Mne jej je ľúto.

PALČÍK — Čo som ja tebe povedal, keď ste sa zberali? Len tak ju ber, ak sa ti páči. Ak nie, ani neškrkneme nikomu, ani ju pýtať nepôjdeme. Vtedy si sľuboval. Teraz tá odišla, nás si obalamutil, máš druhú, a či máš pokoj? Teraz by si zase mňa chcel vyhnať z majetku. Ale (hrozí rukou) to sa ti už nepodarí!

MARA — Už aj za toto sa musíme iba hanbiť pred sebou aj svetom.

PALČÍK — Nebudeme sa! Keď sa ony odnášajú, pôjdeš aj ty! Ja vás tu nechcem ani jedného, ani druhého, ani tretieho.

ĎURKO — Pôjdeme, ale nie na taký poriadok, ako si vy myslíte. Zaplaťte mi za robotu, aj Bete.

PALČÍK — A koľkože by si si tak žiadal?

ĎURKO — Ja požadujem päťdesiat korún na mesiac! To je päťsto päťdesiat, Bete po tridsať, to je sto dvadsať, a so Zuzou sa sami spravte. Tak ľahko neodídem! Ak nie, vezmem si fiškála.

PALČÍK — A či si už nechodil za ním? Ja vari neviem?

ĎURKO — Aj my ich vyčítate, to vám stojím za to. Ak nie, zviete, čo vás to bude stáť.

PALČÍK — Ták! Zviem? Ty nerobíš už ani ako človek, ale ako zbojník!

ĎURKO — Ja vás naučím na malom prste hvízdať! Tak budete tancovať, ako vám ja budem húsť. Ako ste vy mne chceli. Vy, vy, skupáň, klamár, lakomec!

MARA (Palčíkovi) — Nezlosti sa, pochorieme. (Plače.)

PALČÍK — No veď by si ma ty obielil, doniesol o všetko. Lenže ak sa ty obraciaš, ani ja som nie včerajší! Ja tiež viem, kde sa pohnúť. Bodaj si si ty bol hlavu vytkol, keď si mal vkročiť do môjho domu. Ty leňošník, márnik, lump!

MARA — Si nám ty na celý život hodil ranu na srdce...

PALČÍK — Jablko neletí ďaleko od stromu.

ĎURKO — Čože vy viete do môjho otca?

PALČÍK — Ba, čo neviem, sa opýtaj! Len ma ošarpať, nabrať ako baran na rohy. Svadbu ti za moje, spravil, berieš a zanášaš mu, kde čo môžeš. Piješ s ním, a ja som klamár, lakomec, že ti na voz nenaložím.

ĎURKO — Čoho som toľko odniesol!

PALČÍK — Ty vieš! Múky, slaniny, zrna. A kým do mesta zavezieš, zhadzuješ po krčmách a frajerkách.

MARA — A Beta len hostinky vystrájať, masť, múku márniť, hodovať.

ĎURKO (Palčíkovi) — Čo zhadzujem, čo predávam?

PALČÍK — Kde si vzal nový pudilár, nožík? Odkiaľ máš peniaze hudcom, na žranicu svetu? Osobitne zarábaš, či mňa okrádaš?

MARA — A ešte prepísať ...

PALČÍK — Majetky ti mám ísť prepisovať? Hej!


« predchádzajúca strana :: 1 / 2 :: ďaľšia strana »