eKnižnica

Internetová čitáreň

Tajovský, Jozef Gregor: Statky zmätky 5. dejstvo

Scéna 1. výstup

« predchádzajúca strana :: 1 / 2 :: ďaľšia strana »

.

O Vianociach u Kamenských. Spokojné vianočné tváre, sviatočné obleky. Milá, tichá domácnosť. Dve-tri deti bavia sa na zemi, jedia koláče. Zuzka s dieťaťom pri belčove.



VÝSTUP PRVÝ


KATA, TOMÁŠ, ZUZKA, KAŇÚRIK, KATKA, EVA


KATA — Ale veď ste ho už tri razy čítali. Prečítaj si sám.

TOMÁŠ (fajčí) — No len ho ty čítaj ešte; keď počujem, akoby som sa s ním zhováral, s mojím Ondrišom.

KATKA — Ja som ho tiež ešte dobre neprečítala. (Berie list zo stola.)

KAŇÚRIK — Sem daj, ja budem čítať...

EVA — Ale aby sme aj my počuli...

KATA — Máte čo počúvať! Nuž zdravý je, obliecť má čo, jesť má čo — čože budete počúvať?

KAŇÚRIK — A šesť grajciarov na deň ho tiež neminie.

TOMÁŠ — No len čítaj, Miško, a vy ticho!

KAŇÚRIK (ťahá sa k lampe, všetci mu robia miesto).

EVA — Okuliarov ti nenačim? Ňanka ...

KATKA — Mamine sú v knižke... (Smiech.) S motúzom.

KAŇÚRIK — Nože už!

TOMÁŠ — Pst, ticho, deti!

KAŇÚRIK (číta) — „Dobrý deň vám, alebo bude večer, keď tento list do ruky dostanete. Drahý môj otec aj mama, aj celá rodina. Vinšujem vám šťastlivé sviatky vianočné, aby vám dal Pán Boh zdravia, šťastia, hojného božského požehnania, aby ste sa nielen za týchto Vianoc mohli s tým novonarodeným Spasiteľom, Ježišom Kristom, s dietkami a celou rodinou tešiť (ženy plačú, utierajú si slzy, otec tiež), ale ešte za veľa rokov tu v dobrom a stálom zdraví medzi nami prebývať, dietky si opatriť, a keď príde tá hodinka smrti (plač), s týmto svetom spokojne sa rozlúčiť, v kráľovstve nebeskom sa radovať a tú anjelskú pieseň prespevovať: Sláva Bohu na nebi, pokoj ľuďom na zemi... To vám srdečne vinšujem a prajem." (Utrie si hánkou oko.) Ale si ho naskladal!

TOMÁŠ — Ej, vie, vie. Poznať, že knižky rád čítava.

KATKA — Ja by ho ešte inak vedela!

TOMÁŠ — Jazykom. Ale si pero vezmi. Viem, že by si ho namachlila ...

KAŇÚRIK (číta ďalej) — „Nie veru tak, ako teraz rok ste mali radosť — a vyšla vám na žalosť. Keď si na to pomyslím, je mi do plaču nad mojou sestrou, že som tak rúbal proti tomu, a predsa zlomiť som vás nemohol. Nech vás Pán Boh chráni od takého navštívenia — a jeho nech tresce podľa jeho zásluhy, že moju sestru tak na posmech chcel obrátiť. Inšie vám nemám čo písať, len že tu veľká zima panuje. A ja som, chvála Pánu Bohu, zdravý, čo aj vám vinšujem. A divím sa vám, že ste mi tak dávno nepísali, že nepočujem nijakého chýru o vás, či radostne budete nažívať cez sviatky, a či ako teraz rok. Ani o Zuzke mi nič nepíšete, či je zdravá — aj ten synček jej. Váš verný syn Ondriš."


« predchádzajúca strana :: 1 / 2 :: ďaľšia strana »